Keby ste nastúpili do auta v Bratislave s cieľom dostať sa po diaľnici až do Košíc bez jediného semafora, doteraz by ste to nedokázali. Diaľnica D1, ktorá má byť chrbtovou kosťou slovenskej cestnej siete, dodnes nie je kompletná. Niektoré úseky sa stavajú desaťročia, iné čakajú na začiatok výstavby. A pritom susedné Česko rovnakú vzdialenosť diaľnicou dávno zvláda.
Celková dĺžka D1 od Bratislavy po Košice je zhruba 512 kilometrov. Na papieri vyzerá spojenie dobre – v skutočnosti ho stále prerušujú úseky ciest prvej triedy, kde sa kolóny tvoria každý víkend od jari do jesene a po každom prvom snehu. Prečo je to tak a kedy sa to zmení, nie je otázka s jednoduchou odpoveďou.
Kde D1 začala a kde sme dnes?#
Myšlienka diaľnice spájajúcej západ a východ krajiny pochádza ešte z čias Československa. Prvé úseky pri Bratislave odovzdali do prevádzky v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy sa zdalo, že ide o bežný stavebný projekt, ktorý sa postupne dokončí.
Nestalo sa. Po roku 1989 prišli privatizácia, zmeny vlád, rôzne priority a chronický nedostatok peňazí. Výsledkom je stav, kde najproblematickejšie úseky ležia práve v strede krajiny – tam, kde sa terén mení z rovinatého na hornatý a kde geológia komplikuje každý meter tunela.
Aktuálne chýbajúce alebo problematické úseky sú hlavne dva: Turany – Hubová v okolí Martina a potom úseky na východe krajiny medzi Prešovom a Košicami, kde diaľnica prechádza cez kopcovitý terén.
Prečo tunel Višňové trvá 30 rokov?#
Tunel Višňové je symbolom všetkého, čo môže ísť pri veľkom infraštruktúrnom projekte zle. Jeho história sa začala v 90. rokoch, kedy sa začalo s prípravnými prácami. Odvtedy sa projekt niekoľkokrát zastavil, reštartoval a opäť zastavil.
Príčiny sú viacnásobné. Geológia v oblasti Malej Fatry je náročná – vo vrte narážali stavbári na neočakávané zvrásnenie hornín a nestabilné zóny. To predražilo projekt a predĺžilo termíny. Potom prišli problémy s dodávateľmi: pôvodný zhotoviteľ, talianska firma Salini, nedokázala zákazku dokončiť. Nasledovali súdne spory, ktoré projekt zmrazili na ďalšie roky.
Nový zhotoviteľ nastúpil, stavba sa rozbehla a tunel Višňové bol napokon otvorený v roku 2024. Pre mnohých Slovákov išlo o historický moment – skrátenie cesty medzi Martinom a Ružomberkom o desiatky minút a odstránenie jedého z najhorších dopravných uzlov na celej D1.
Ale nestačí to. Úsek Turany – Hubová, kde sa tunel nachádza, bol len časť chýbajúcej puzzle.
Geológia, korupcia a súdy: prečo sa to na Slovensku vleče?#
Ak sa opýtate niekoho, kto sa pohybuje v stavebníctve, prečo slovenské diaľnice trvajú tak dlho, odpovie vám, že dôvodov je niekoľko a žiadny z nich nie je ojedinelý.
Geológia Karpát je objektívne náročnejšia ako napríklad rovinaté Čechy či nemecké nížiny. Tunely sa stavajú ťažko, každý záber prináša riziko prekvapenia. To reálne predražuje a spomaľuje výstavbu.
Druhý problém je systémový. Slovensko dlhodobo trpí pomalou verejnou správou, kde príprava projektov, vydávanie povolení a schvaľovanie environmentálnych posudkov trvá roky. Kým v Poľsku dokázali vydať stavebné povolenie na diaľnicu za niekoľko mesiacov, na Slovensku to bežne trvá päť až sedem rokov len od zadania projektu po prvú lopatu.
Tretí faktor je korupcia a predražovanie zákaziek. Niekoľko diaľničných kontraktov na Slovensku sa ocitlo pod lupou – buď pre podozrenie z netransparentného tendringu, alebo pre dramatické navyšovanie cien v priebehu stavby. To vytvára nedôveru a spôsobuje, že financovanie je nestabilné.
Pridal sa aj vplyv európskych fondov, kde každá zmena projektovej dokumentácie alebo dodávateľa vyžaduje nové schválenie z Bruselu. Administratívne predĺženia dokážu projekt spomaliť o ďalšie roky.
Ako to vyzerá v porovnaní s Českom?#
Česká republika je dobrý porovnávací príklad, lebo zdieľa podobnú historickú štartovaciu pozíciu, európske fondy a čiastočne aj terén. Napriek tomu je stav diaľnic v Česku výrazne lepší.
| Ukazovateľ | Slovensko | Česko |
|---|---|---|
| Dĺžka diaľnic | ~545 km | ~1 350 km |
| Rok otvorenia prvého úseku | 1971 | 1971 |
| Priemerná dĺžka prípravy projektu | 7 – 10 rokov | 4 – 6 rokov |
| Tunel Višňové (prípravy do otvorenia) | ~30 rokov | – |
Česko stavalo rýchlejšie aj napriek tomu, že malo v istých obdobiach menej európskych peňazí. Rozdiel je hlavne v legislatíve a rýchlosti verejnej správy – Česi reformovali stavebný zákon a zjednodušili vyvlastňovacie procesy skôr a razantnejšie.
Slovensko podobné reformy opakovane odkladalo. Výsledkom je, že kým v Česku dnes môžete jazdiť po D1 z Prahy do Brna a ďalej bez problémov, na Slovensku sa stále objavujú úseky, kde diaľnica len tak skončí a automobilista je hodený na cestu prvej triedy.
Ako vyzerajú úseky na východe: Prešov a Košice?#
Západ krajiny a okolie Martina dostávajú väčšinu pozornosti médií, ale rovnako reálny problém existuje na východe. Okolie Prešova a spojenie smerom na Košice trpí kapacitným preťažením, kde niekoľko úsekov ešte nie je na štandarde diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
Prešov patrí medzi najväčšie mestá, kde chýba plnohodnotný obchvat napojený na diaľničnú sieť. Doprava z diaľnice sa prelína s mestskou premávkou, čo spôsobuje pravidelné kolóny. Plánované riešenia existujú, ale termíny sa opakovane posúvajú.
Situácia na úseku Záhradné – Šarišské Michaľany a ďalej na Košice je lepšia, ale aj tam sa nájdu miesta, kde infraštruktúra nedrží krok s rastúcou intenzitou dopravy.
Aké sú alternatívne trasy?#
Pre vodičov, ktorí jazdia pravidelne medzi Bratislavou a Košicami, existujú zažité obchvatové trasy pre najhoršie úseky.
Okolie Martina historicky trápilo vodičov najviac. Pred otvorením Višňového tunela mnohí jazdili cez Čadcu a Kysuce, aby sa vyhli kolónam pri Strečne. Teraz sa situácia zlepšila, ale v sezóne stále platí pravidlo: vyraziť skoro ráno alebo počítať s časovou rezervou.
Na severe cez Žilinu a Ružomberok vedie trasa, ktorá je pre niektorých prirodzenejšia pri jazde na lyžovačku do Tatier ako priama D1. Pre tranzit do Poľska cez Tešín je tiež bežne využívaná.
Pre tých, ktorí idú na juh krajiny alebo do Maďarska, existuje alternatíva cez D2 na Brno a ďalej – dlhšia na kilometre, ale niekedy rýchlejšia na hodiny kvôli vyhnutiu sa problematickým úsekom.
Kedy bude D1 naozaj kompletná?#
Na túto otázku neexistuje spoľahlivá odpoveď, čo samo osebe hovorí veľa. Oficiálne plány Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) hovoria o rôznych termínoch pre rôzne úseky, pričom mnohé z nich sa v minulosti posunuli viackrát.
Realistický odhad pre dokončenie všetkých chýbajúcich úsekov na štandard diaľnice alebo rýchlostnej cesty sa pohybuje niekde v horizonte ďalších osem až pätnásť rokov, ak nedôjde k ďalším komplikáciám. To je veľké „ak“.
Skúsenosti Slovákov, ktorí sledujú stavbu diaľnic dlhodobo, sú skeptické. Termíny sa posúvali toľkokrát, že každý nový oficiálny dátum sa prijíma s rezervou. Ako to jeden z vodičov zhrnul po rokoch čakania: „Každých päť rokov nám sľúbia, že o päť rokov bude hotovo.“
Čo sa zmeniť dá, je politická vôľa zjednodušiť prípravu projektov a urýchliť povolenia. Ak Slovensko zreformuje stavebné právo podobne ako Česko, tempo výstavby sa môže reálne zrýchliť. Bez toho budeme pravdepodobne čakať ďalej.
Do tej doby platí praktická rada pre každého, kto plánuje cestu po D1: sledovať dopravné informácie pred výjazdom, mať nainštalovanú navigáciu s aktuálnymi dátami o doprave a počítať s tým, že v letnej sezóne a okolo sviatkov sa cestovný čas môže predĺžiť aj o hodinu oproti ideálnemu stavu.
