Zahranični hodnotitelia zobrali do rúk slovenské menu a rozhodli, čo sa im páčilo najmenej. Výsledkom je rebríček, ktorý pobúril, rozosmiati aj spustil vlnu nostalgie u ľudí, ktorí by niektoré z označených jedál zjedli hoci kedy.
Smotanová nátierka skončila na prvom mieste ako najhoršie hodnotené slovenské jedlo. Hneď za ňou nasleduje niekoľko ďalších klasík, ktoré Slováci poznajú z detstva, zo Sviatkov a z babičkinej kuchyne. Portál, ktorý sa zameriava na medzinárodné hodnotenia jedál podľa skutočných recenzentov z celého sveta, zrejme nerátal s tým, akú reakciu jeho rebríček vyvolá.
Odpoveď z online diskusií bola rýchla a jednoznačná: “Z 20 typicky slovenských jedál museli vybrať 18, aby zaplnili zoznam.” A možno v tom je aj kus pravdy.
Smotanová nátierka - neuznaná klasika#
Smotanová nátierka je pre väčšinu Slovákov automatická voľba na chlebíček, raut, alebo len tak na raňajky. Jemná, jednoduchá, nenásilná. To, čo je pre niekoho nudné a bez chuti, je pre iného overená kombinácia, ktorá funguje.
Zahraniční hodnotitelia ale zrejme čakali viac výrazný chuťový zážitok. A nátierka im ho nedala. Problém nie je v nátierke, problém je v očakávaniach. Keď prídeš z krajiny, kde je bežná zeleninová salsa s desiatimi ingredienciami alebo fermentovaný syr so silnou vôňou, smotanová nátierka na teba jednoducho nepôsobí.
Paradoxne, toto je presne to, čo na nej Slováci majú radi.
Ryžový nákyp so šťavou z hrušiek#
Toto je jedna z tých položiek, pri ktorej mnohí reagovali niečím v štýle: “Topka, tí hodnotitelia nevedia vôbec nič.” Ryžový nákyp so šťavou zo zaváraných hrušiek je jedlo, ktoré sa objavilo v jedálnom lístku takmer každej základnej školy a množstva slovenských domácností v 80. a 90. rokoch.
Pre generáciu, ktorá na ňom vyrástla, je to chuť detstva. Pre niekoho zvonku je to pravdepodobne záhadná kombinácia - teplý nákyp so sladkou ovocnou šťavou bez akéhokoľvek kontextu. Gastronomickí hodnotitelia nemajú k jedlu ten istý emocionálny vzťah ako ľudia, pre ktorých je to spomienka na obed u starej mamy.
Toto je presne ten typ jedla, pri ktorom samotné hodnotenie bez kontextu nič nehovorí.
Veka a trdelník - nenávisť, ktorej Slováci nerozumejú#
Niekoľko ľudí v diskusiách poznamenalo, že nikdy nepochopilo nenávisť ku veke ani k trdelníku. A keď sa pozrieš na oba produkty bez predsudkov, dáva to zmysel.
Veka je dostupná, zasýtí a funguje. Trdelník - aspoň ten pôvodný, bez zmrzliny a nutelly - je pečené cesto so škoricou a cukrom. Nič extra sofistikované, ale ani nič, čo by malo skončiť na zozname najhorších jedál. Medzinárodné hodnotenia trdelníku sú čiastočne ovplyvnené turistickými verziami, kde sa na neho navalili všetky možné toppingy a predáva sa ako “autentický zážitok” za trojnásobnú cenu v centre Prahy či Bratislavy.
Pôvodná verzia a turistická mutácia sú dve rôzne veci. Škoda, že hodnotitelia to nerozlišujú.
Ako vlastne tieto rebríčky vznikajú#
Portály typu “worst foods in the world” alebo “most hated dishes by country” fungujú na báze hlasovaní a recenzií od reálnych používateľov z rôznych krajín. Čo to znamená v praxi: hodnotí niekto, kto jedlo vyskúšal raz, v turistickej reštaurácii, možno nie v najlepšom prevedení, a s vlastnými chuťovými preferenciami.
Toto nie je akademický gastronomický výskum. Je to agregát subjektívnych dojmov ľudí z celého sveta, z ktorých každý má iný chuťový referenčný bod.
Slovenská kuchyňa je historicky kuchyňa chudoby a klimatických podmienok. Výdatné, zasýtiacie, tučné jedlá, ktoré mali udržať roľníka pri práci cez dlhú zimu. Bryndzové halušky, kapustnica, šúľance. Tieto jedlá nevznikli preto, aby zapôsobili - vznikli preto, aby živili. Zahraničný hodnotiteľ, ktorý hľadá rafinovanosť, sa tu minie s kontextom.
Čo na zozname chýba - podľa Slovákov#
Zaujímavá časť reakcií bola tá, kde ľudia navrhovali, čo na zoznam patrí podľa nich. Najčastejšie spomínané:
Niektoré verzie jedál z fast foodov a polotovarov vydávané za “domáce”. Instantné polievky v zlom prevedení. A niekoľko ľudí spomínalo konkrétne prevedenia bryndzových halušiek mimo Slovenska, kde použili namiesto ovčej bryndze niečo, čo sa jej len vzdialene podobá.
Paradoxne, samotné tradičné jedlá dostali oveľa menej kritiky od Slovákov samotných ako od zahraničných hodnotiteľov.
Čo z toho vyplýva#
Rebríčky “najhorších jedál” sú vždy viac vypovedajúce o hodnotiteľoch ako o samotnom jedle. Chuťové preferencie sú hlboko kultúrne podmienené - čo je pre niekoho nezaujímavé, je pre iného domov.
Smotanová nátierka na prvom mieste? Pravdepodobne preto, že zahraničný návštevník nevie, čo s ňou, kde ju dať do kontextu, a prečo je dobrá jednoducho tým, čím je. To nie je nedostatok jedla. To je nedostatok kontextu.
Slováci na to reagovali tak, ako by sa dalo čakať - kombináciou pohoršenia, humoru a odhodlania zjesť práve tú smotanovú nátierku na chlebíčku hneď ako sa dostanú domov. Čo je vlastne celkom dobrá reakcia.
