Prečo na diaľnici Trnava - Bratislava platí 110 km/h a nikto to nedodržuje?

Autá a doprava 4 min.
Prečo na diaľnici Trnava - Bratislava platí 110 km/h a nikto to nedodržuje?
Zdieľať

Úsek diaľnice medzi Trnavou a Bratislavou má limit 110 km/h namiesto štandardných 130. Polícia tam meria skoro každý deň. A aj tak takmer všetci jazdia rýchlejšie. Prečo?

Ak pravidelne jazdíte po diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou, viete, o čom hovorím. Značky jasne hovoria 110 km/h. Prúd áut ide 130 až 140. Polícia parkuje na krajnici s radarom takmer denne - niekedy tri hliadky v jednom smere. A predsa sa zdá, ako by ten limit neexistoval.

Čo sa tam vlastne deje? Prečo práve tento úsek, prečo práve 110 a nie štandardných 130 - a prečo to napriek polícii nefunguje?

Diaľnica bez núdzového pruhu#

Kľúč k celej veci je v stavebnom štandarde. Tento úsek diaľnice nemá núdzový pruh. Na štandardnej slovenskej diaľnici jazdíte po dvoch jazdných pruhoch a vedľa je núdzový - ten tretí, krajný, kde zastavíte pri poruche alebo kde prejde záchranárske vozidlo.

Na úseku Trnava - Bratislava to tak nie je. Sú len dva pruhy a potom hneď krajnica, bez dostatočného núdzového pruhu spĺňajúceho normy. A práve to je podľa slovenských predpisov dôvod, prečo tam nemôže platiť štandardných 130 km/h.

Takáto komunikácia technicky nespĺňa parametre diaľnice s plným štandardom. Limit 110 km/h je preto formálne odôvodnený - je to kompromis medzi tým, čo cesta je, a tým, čo by mala byť.

Z online diskusií medzi vodičmi sa objavuje aj ďalší detail: existujú pochybnosti o tom, či je tento úsek vôbec plne certifikovaný ako diaľnica v zmysle platných noriem, alebo ide o “rýchlostnú cestu” so diaľničnými značkami. Rozdiel nie je len formálny - má priamy dopad na povolené rýchlosti aj na to, kto za cestu zodpovedá z hľadiska bezpečnostných noriem.

Prečo to vodičia ignorujú#

Odpoveď je nepríjemne jednoduchá: cesta nevyzerá nebezpečne. Je rovná, široká, premávka na nej plynie. Pre väčšinu vodičov neexistuje vizuálny signál, ktorý by hovoril “tu je to naozaj inak”. Mozog vidí diaľnicu a automaticky kalibruje na 130.

Limit 110 km/h na úseku, kde “nič nevidíte” ako dôvod obmedzenia, je psychologicky veľmi ťažké dodržať. Funguje to úplne inak než napríklad limit v úseku s opravou, kde vidíte zúženie a robotníkov. Tam každý spomalí. Tu spomaľujú len tí, čo sa boja pokuty.

A aj tí, čo sa boja pokuty, urobia niečo zaujímavé: spomaľujú len pri hliadkach. Medzi nimi idú ako všetci ostatní.

Česká paralela#

V online diskusiách sa pravidelne objavuje porovnanie s Českom. Na českých diaľniciach bez núdzového pruhu tiež platí obmedzenie - ale je tam iný prístup k riešeniu tohto problému. Niektoré úseky majú dynamické riadenie rýchlosti: tabuľa zobrazuje aktuálny povolený limit podľa hustoty premávky a iných podmienok. Vodič vidí dôvod obmedzenia v reálnom čase a je ľahšie ho akceptovať.

Na slovenskom úseku Trnava - Bratislava nič také neexistuje. Stála tabuľa 110, ktorá tam visí rovnako o 3 ráno pri prázdnej ceste aj o 7 ráno v rannej špičke. Kontext sa nemení, limit sa nemení, akceptácia zodpovedá.

Tri hliadky v jednom smere#

Čo je skutočne neobvyklé, je hustota polícajnej prítomnosti. Podľa skúseností pravidelných vodičov tohto úseku je bežné vidieť na úseku dlhom asi 30 kilometrov dve až tri hliadky v jednom smere naraz. Niekedy stoja viditeľne, niekedy merajú z ukrytých pozícií.

Pre štátnu kasu je to zrejme výnosný úsek. Rýchlostný rozdiel medzi tým, čo ľudia jazdia (130+), a tým, čo je povolené (110), je dostatočne veľký na pokutu, ale nie tak veľký, aby to väčšina vodičov považovala za nebezpečnú jazdu hodú trestného činu.

Je to ideálna kombinácia pre výber pokút: porušenie je masové, detekovateľné a spochybniteľné len ťažko. Zároveň to nie je taký priestupok, aby spôsoboval mediálny škandál.

Čo s tým?#

Technické riešenie existuje: buď núdzový pruh dobudovať a zmeniť limit na 130, alebo nainštalovať dynamické riadenie a limit nechať. Obe riešenia stoja peniaze a politickú vôľu.

Realisticky - ani jedno, ani druhé sa v dohľadnej dobe nestane. Diaľničná infraštruktúra sa mení pomaly a tento úsek nie je prioritou. Límit 110 zostane, polícia bude merať, väčšina pôjde 130 a platba pokút bude pokračovať ako zvyčajne.

Pre každodenného vodiča zostáva len praktická otázka: jazdiť podľa limitu a riskovať, že vás pretečie celá diaľnica vrátane kamiónov, alebo ísť s prúdom a riskovať pokutu. Väčšina si vyberá druhú možnosť - čo je výpoveď o tom, ako dobre daný limit funguje.

Dopravní experti by povedali, že pravidlo, ktoré nedodržiava 90 percent účastníkov, je zlé pravidlo. Nie zlí ľudia, zlé pravidlo. Na tomto úseku to platí dvojnásobne.

diaľnicarýchlosťdopravaslovensko
Tomáš Varga
Tomáš Varga

Píše o autách a bývaní